K niektorým štýlom bývania nepochybne patrí aj drevo, najmä "starý vzhľad". Drevu možno dodať nádych veku mnohými spôsobmi. Najstaršou metódou, ktorú ľudia používali dávno predtým, ako sa začali maľovať alebo moriť povrchy, je opaľovanie dreva. Nerobili to však len pre jeho krásny vzhľad, ale aj pre vlastnosti, ktoré opálené drevo získalo.
Poďme sa teda pozrieť na výhody tejto starobylej techniky a zistiť, ako sa vlastne vykonáva.
Čo je to spaľovanie dreva?
Pôvodne je to vlastne druh konzervácie dreva. V minulosti ľudia nemohli jednoducho natrieť povrch fungicídnymi a insekticídnymi prípravkami, ktoré dokonale chránili drevo pred účinkami plesní, hniloby a hmyzu. Preto používali techniku spaľovania dreva. Vďaka použitiu ohňa boli nábytok, podlahy, obloženie a trámy dokonale chránené pred vonkajšími vplyvmi, čo sa vlastne používa dodnes. V súčasnosti sa opálené drevo používa aj ako dekoratívny prvok.
A prečo sa do dreva nedostanú škodcovia dreva a plesne? Je to jednoduché. Použitie ohňa veľmi rýchlo odparí vodu z buniek a štruktúr a úplne ich uzavrie. Menia svoju štruktúru a tvrdnú. Vzhľadom na neprítomnosť akejkoľvek vlhkosti nemajú o tento materiál záujem drevokazné huby a plesne a vzhľadom na jeho tvrdosť sa mu vyhýba aj drevokazný hmyz.
Techniky opálenia dreva
Existujú dve základné techniky opálenia dreva. Jedna je klasická a známa už po stáročia. Nazýva sa metóda "Shou Sugi Ban" a má korene v Japonsku. Pozostáva z konzervovania drevených prvkov priamo nad otvoreným ohňom. Je vhodnejší na výrobu jednotlivých dosiek alebo napríklad na výrobu vypálených dosiek. Vyrába sa tak, že sa jednotlivé dosky ukladajú do trojuholníkov a vrstvia sa, až vytvoria akýsi komín. V komíne sa zapáli oheň, ktorý spáli dosky. Keď je jedna strana hotová, drevo sa otočí a vypáli sa aj druhá strana. Spálené drevo sa potom okamžite uhasí studenou vodou. Táto metóda sa používa dodnes, najmä pri fasádach z opáleného dreva a iných vonkajších obkladoch.
Druhým spôsobom sú moderné metódy opálenia dreva. Vykonávajú sa pomocou rôznych nástrojov, ako je napríklad horák, teplovzdušná pištoľ alebo horák na drevo. Pri pálení dreva teplovzdušnou pištoľou sa na povrchu vytvorí len malá zuhoľnatená vrstva, čím sa moderné metódy líšia od starodávneho japonského spôsobu Shou Sugi Ban. To isté platí aj pre spomínané spaľovanie dreva pomocou horáka alebo horáka. Po tomto procese zvyčajne nasleduje kefovanie dreva, aby vynikla jeho štruktúra.
Výhody opálenia dreva
- Ochrana dreva opálením proti vonkajším vplyvom a dlhšia životnosť
- Ochrana proti drevokaznému hmyzu, hubám a plesniam
- Nemusíte vymýšľať, čím natrieť opálené drevo. Nie je to potrebné!
- Stabilita tvaru dreva, ktoré nepraská ani sa nedeformuje. Je to preto, že dochádza k impregnácii dreva opálením, pričom vlhkosť následne nepreniká do štruktúry dreva. Drevo jednoducho neabsorbuje veľké množstvo vody, ktorá najmä v horúcich letných dňoch rýchlo vysychá, čo je najčastejšou príčinou zmien materiálu.
- Zníženie požiaru. Už spálená vrstva dreva sa nespáli tak rýchlo ako povrch neošetrený touto technikou.
Postup opálenia dreva
Moderná úprava dreva opálením je pomerne rýchly a jednoduchý proces, má však svoje úskalia, najmä z hľadiska bezpečnosti. Nezabudnite preto dodržiavať jednoduché pravidlá na ochranu pred popálením, ako napríklad používanie rukavíc a tvárového štítu alebo nosenie špeciálneho obleku či kombinézy na prácu s ohňom. Pri spaľovaní dreva horákom dávajte pozor, aby plamene neprenikli príliš hlboko a aby bolo zuhoľnatenie len povrchové.