Pre slovenských firiem (platitelia DPH) predaj bez daně. Platba možná iba bankovým prevodom alebo dobierkou! Napíšte prosím v poznámkach objednávky, že ste platcami DPH a nezabudnite uviesť všetky náležitosti, ktoré sú pre fakturáciu bez DPH potreba (DIČ, názov spoločnosti, atď.)

Škodcovia dreva

Škodcovia dreva

Škodcovia dreva sú ( i v dobe zasiahnutou epidémiou Koronavírusu) pomerne aktuálna a vyhľadávaná téma. Nejde iba predovšetkým o zástupcu z radov drevokazného hmyzu, ako sú tesáriky, červotoče, drevokazné chrobáky alebo obávaný kôrovec, ale aj drevokazné huby a v neposlednom rade plesne.

Všetky tieto tri skupiny spolu úzko kooperujú a často ak sa vyskytne v dreve napríklad hmyz, je viac než pravdepodobné, že bude sprevádzaný plesňou. Pleseň slúži k narušeniu povrchu a tvorbe trhlín, kade sa chrobáky do stromov, stavieb alebo zjednodušene do dreva dostávajú.

Plíseň na neopracovaném dřevěobr.1: Vlhký kmeň stromu po napadnutí plesňou-biele sfarbenie. Bez včasnej impregnácie hrozí napadnutie drevokaznými hubami či hmyzom

Spočiatku ide o malé, nenápadné útvary na povrchu, neskôr ak majú priaznivé podmienky sa rozširujú do kolónií, kde sa stávajú veľmi odolné. Iba pre predstavu, napríklad pleseň hlavičková je schopná prežiť teplotné rozmedzie170 °C, od -80 °C do +90 °C. Takže je viac než jasné, že sa ju nepodarí úplne zničiť bežným vetraním, poprípade zoškrabaním.

Plíseň na dřevěobr.2: Drevená strecha po napadnutí drevokaznou plesňou. Ide tu o neodvetrané, vlhké a teplotne nestabilné prostredie.

Najčastejším príkladom začínajúcej plesne sú guľaté, biele, dozelena sfarbené útvary s čiernymi bodkami alebo hlavičkami. Záleží, kedy a kde sa vyskytnú. Všeobecne platí, že čím skôr sa ich odstránenie a likvidácia začne riešiť, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa narušená štruktúra dreva podarí vďaka impregnácii zachrániť.

Impregnácia dreva proti škodcom sa rozumie prevažne ochrana dreva, ako sú nátery, ktoré sú v dnešnej dobe schopné zlikvidovať plesne i hĺbkovo ( dáva sa impregnačný základ a lazúra). Rôzne povrchy vyžadujú rôzne typy ošetrenia ( v závislosti na interiéri a exteriéri). Hlavným cieľom impregnácie je zahubenie drobných mikroorganizmov, a tým i zamedzenie ich šírenia. Po úspešnej aplikácii je možné vykonať krycí náter, ktorý esteticky zodpovedá požiadavkám a naviac slúži ako spoľahlivá ochrana pred ďalším napadnutím.

Larvy dřevokazného hmyzu 2

obr.3: Larva tesárika krovového. Druhový názov krovový pramení z častého výskytu v podkroviach domov. Tento druh dáva prednosť mäkkému,ale za to suchému drevu.

Vždy je, samozrejme, lepšie, aby vôbec k rozšíreniu plesní ani iných drevokazných škodcov nedošlo. Každý drevokaz, ale potrebuje rovnako ako človek, prípadne iný zástupca rastlinnej a živočíšnej ríše, k životu potravu. Okrem toho vhodné životné podmienky, podnebie, vlhkosť a iné. Plesniam sa začína dariť pri vlhkosti 10% a teplote nad 10 °C. Čím je vlhkosť vyššia, tým je väčšie riziko napadnutia. Uvádza sa, že pri vlhkosti na 25% dochádza k rýchlej kolonializácii a napadnutiu povrchu. Keď sa k tomuto číslu pridá i neodvetrané prostredie, styk so zemou a teplotné výkyvy, problém je na svete.

Je dôležité, taktiež, podotknúť, že plesne a drevokazné huby i hmyz sú škodcovia len z pohľadu ľudskej populácie. V opačnom prípade tvoria neoddeliteľnú súčasť prírodných biotopov a podieľajú sa na rozklade odumretých častí rastlín a zvierat.

Problematika škodcov sa netýka iba plesní, ale samozrejme i hmyzu, ktorý sa líši podľa skupín na ten, ktorý napadá živé drevo ( a to je tesárik, kôrovec, lykožrút) a ten, ktorý napadá to spracované. Najväčšie škody predovšetkým spôsobujú ich larvy, ktoré sa prehrýzajú drevom i niekoľko rokov.

Dospelé jedince kladú vajíčka na kôru alebo na neodkorenené drevo, iné do dreva odkoreneného. Proti pôsobeniu samotných lariev existuje značné množstvo rôznych chemických látok (postrekov na škodcov), prevažne ide o insekticídy, ktoré pôsobia buď hormonálne alebo kontaktne. Cieľ majú spoločný, uchrániť drevo pred drevokaznými škodcami, ušetriť majiteľom výdaje za výmenu poškodených pasáži a minimalizovať riziko ďalších dopadov spojených s inváziou drevokazného hmyzu, húb alebo plesní. Títo škodcovia, ľudovo chrobáky, nenapadajú predovšetkým iba drevo mechanicky spracované. Nepohŕdnu ani jabloňou, borovicou či inými ihličnatými stromami.

Drevo, samozrejme, napadajú i huby, ktoré svoje stopy zanechávajú nápadným sfarbením povrchu. Objavujú sa tam, kde došlo k poškodeniu dreva, poprípade dreveného povrchu. Z počiatku vnikajú do bunkových štruktúr len vo forme bodiek alebo dvojbodiek, neskôr kazia vizuálny vzhľad a prerastajú hlbšie. Ich existencii vyhovuje najviac drevo mokré, vlhké, čerstvo spílené alebo také, ktoré čelí výkyvom teplôt.

Toľko ku škodcom, ktorí sú často ľudskému oku neviditeľní. K ďalším menej invazívnym patria včely, osy, sršne, alebo pilátka, ktorá sa živí pupeňmi stromov. Je nutné uskutočniť postrek ešte pred tým, než sa na stromoch objavia kvety. Ide o pomerne nový, invazívny druh hmyzu. Najznámejšia a najobávanejšia je pilátka slivková.